zaimeniky

principy grammatiky zaimenikov

  1. Sut tri rody i tri čisla,  dual ne je treba koristiti.

  2. Jesta dva osnovna vzora klonienija: tv'rdy i mekky. Tv'rdy koristi v svojih zakončenijah -o- -ie-, mekky koristi v svojih zakončenijah -e- -i-.
    napr. tv'rde  -ogo, -iem i mekke -ego, -im.

  3. Dual i plural vsih vzorov jest jedinaky i ne razlišaje mužsky, žensky ili sredny rod.

lični i reflexivni zaimeniky


AZ, TY, SE                                                                     
                                                                               

1.p. (nominativ)    az, ja              ty                  ----               
2.p. (genitiv)      mne                 tebe                sebe               
3.p. (dativ)        mnie, mi            tebie, ti           sebie, si          
4.p. (akuzativ)     mne, me             tebe, te            sebe, se           
5.p. (vokativ)      ----                ty                  ----               
6.p. (lokal)        mnie                tebie               sebie              
7.p. (instrumental) mnoj                teboj               seboj              

MY, VY                                                                         
                    mn.č. (plural)                     dv.č. (dual)            

1.p. (nominativ)    my             vy                  na, mydva     va, vydva 
2.p. (genitiv)      nas            vas                 naj           vaj       
3.p. (dativ)        nam            vam                 nama          vama      
4.p. (akuzativ)     nas, ny        vas                 naj           vaj       
5.p. (vokativ)      my             vy                 
na, mydva     va, vydva 
6.p. (lokal)        nas            vas                 naj           vaj       
7.p. (instrumental) nami           vami                nama          vama      



ličny zaimenik ON-ONA-ONO 

ON-ONA-ONO                                                                     
                    j.č. (singular)                                            

1.p. (nominativ)    on                  ona                 ono                
2.p. (genitiv)      jego, njego         jej, njej           jego, njego        
3.p. (dativ)        jemu, njemu         jej, njej           jemu, njemu        
4.p. (akuzativ)     jego (go), njego    ju,  nju            je,   nje          
5.p. (vokativ)      ----                ----                ----               
6.p. (lokal)        njem                njej                njem               
7.p. (instrumental) njim                njej                njim               
                    mn.č. (plural)                                             
1.p. (nominativ)                        oni                                    
2.p. (genitiv)                          jih, njih                              
3.p. (dativ)                            jim, njim                              
4.p. (akuzativ)                         je,  nje                               
5.p. (vokativ)                          ----                                   
6.p. (lokal)                            njih                                   
7.p. (instrumental)                     njimi                                  
                    dv.č. (dual)                                               
1.p. (nominativ)                        one                                    
2.p. (genitiv)                          ju                                     
3.p. (dativ)                            jima, njima                            
4.p. (akuzativ)                         je,   nje                              
5.p. (vokativ)                          ----                                   
6.p. (lokal)                            nju                                    
7.p. (instrumental)                     njima                                  

Množina i dvojina imaje rovni tvary za vsi rody (mužsky, žensky i sredny).

N-tvary sut za predlogy, jotizirani-tvary sut za proste klonienije bez predlogov:
napr. bez njego, za njego, imajeme jego, ...


ukazujuči zaimeniky TOJ-TA-TO i SEJ-SA-SE - tv'rdy i mekky univerzalny vzor

Ukazujuči zaimeniky SEJ-SA-SE i TOJ-TA-TO sut takože univerzalnimi vzorami klonienija vsih priložnikov, zaimenikov i čiselnikov. Zaimenik SEJ jest starosloviensky zaimenik, ježe konstruuje mnogo mežduslovienskih slov. (dne+sego = dnes/segodnie, večera+sego = večeras, jutra+sego = jutras, ...).

Tuti dva univerzalne vzora jeste vzorama vsih priložnikov, vsih ostalnih zaimenokov i mnogih čiselnikov.

TOJ-TA-TO  tv'rdy univerzalny vzor klonienija                                  
                    j.č. (singular)                                            

1.p. (nominativ)    toj                 ta                  to                 
2.p. (genitiv)      togo                toj                 togo               
3.p. (dativ)        tomu                toj                 tomu               
4.p. (akuzativ)     togo (toj)          tu                  to                 
5.p. (vokativ)      ----                ----                ----               
6.p. (lokal)        tom                 toj                 tom                
7.p. (instrumental) tiem                toj                 tiem               
                    mn.č. (plural)                                             
1.p. (nominativ)                        ti                                     
2.p. (genitiv)                          tieh                                   
3.p. (dativ)                            tiem                                   
4.p. (akuzativ)                         te                                     
5.p. (vokativ)                          ----                                   
6.p. (lokal)                            tieh                                   
7.p. (instrumental)                     tiemi                                  
                    dv.č. (dual)                                               
1.p. (nominativ)                        te                                     
2.p. (genitiv)                          tu                                     
3.p. (dativ)                            tiema                                  
4.p. (akuzativ)                         te                                     
5.p. (vokativ)                          ----                                   
6.p. (lokal)                            tu                                     
7.p. (instrumental)                     tiema                                  


SEJ-SA-SE  mekky univerzalny vzor klonienija                                   
                    j.č. (singular)                                            
1.p. (nominativ)    s-ej                s-a                 s-e                
2.p. (genitiv)      s-ego               s-ej                s-ego              
3.p. (dativ)        s-emu               s-ej                s-emu              
4.p. (akuzativ)     s-ego               s-u                 s-e                
5.p. (vokativ)      ----                ----                ----               
6.p. (lokal)        s-em                s-ej                s-em               
7.p. (instrumental) s-im                s-ej                s-im            
   
                    mn.č. (plural)                                             
1.p. (nominativ)                        si                                     
2.p. (genitiv)                          sih                                    
3.p. (dativ)                            sim                                    
4.p. (akuzativ)                         se                                     
5.p. (vokativ)                          ----                                   
6.p. (lokal)                            sih                                    
7.p. (instrumental)                     simi                                   
                    dv.č. (dual)                                               
1.p. (nominativ)                        se                                     
2.p. (genitiv)                          su                                     
3.p. (dativ)                            sima                                   
4.p. (akuzativ)                         se                                     
5.p. (vokativ)                          ----                                   
6.p. (lokal)                            su                                     
7.p. (instrumental)                     sima                                   



zaimenik VSEJ-VSA-VSE ot zaimenika SEJ-SA-SE

Jest to takože stary zaimenik, iže konstruuje mnogo mežduslovienskih slov. (vsesloviensky, vsemir, ...)
 
VSEJ-VSA-VSE  mekky univerzalny vzor klonienija                                
                    j.č. (singular)                                            
1.p. (nominativ)    vs-ej               vs-a                vs-e               
2.p. (genitiv)      vs-ego              vs-ej               vs-ego             
3.p. (dativ)        vs-emu              vs-ej               vs-emu             
4.p. (akuzativ)     vs-ego              vs-u                vs-e               
5.p. (vokativ)      ----                ----                ----               
6.p. (lokal)        vs-em               vs-ej               vs-em              
7.p. (instrumental) vs-im               vs-ej               vs-im          
    


prisvojitielny zaimenik MOJ, TVOJ, SVOJ, NAŠ, VAŠ

napr. j.č. (singular):
MOJ, TVOJ, SVOJ, NAŠ, VAŠ  mekky univerzalny vzor klonienija                   
                    j.č. (singular)                                            
1.p. (nominativ)    moj    naš          moja   naša         moje   naše        
2.p. (genitiv)      mojego našego       mojej  našej        mojego našego      
3.p. (dativ)        mojemu našemu       mojej  našej        mojemu našemu      
4.p. (akuzativ)     mojego našego       moju   našu         moje   naše        
5.p. (vokativ)      moj    naš          moja   naša         moje   naše        
6.p. (lokal)        mojem  našem        mojej  našej        mojem  našem       
7.p. (instrumental) mojim  našim        mojej  našej        mojim  našim       



prisvojitielny zaimenik JEGO, ...

Sut to genitivy zaimenika ON, ONA, ONO jako jego, jej, jego, jih, ju. Imaje samo jedin tvar v vsih padežah.
napr.  to jego slovo, togo jego slova, tomu jego slovu, to jego slovo, ...


pytatielny zaimenik KTO, ŠTO/ČO

KTO   tv'rdy univerzalny vzor klonienija                   
ŠTO   mekky univerzalny vzor klonienija                    
                    j.č. (singular)                        
1.p. (nominativ)    kto                 što/čo             
2.p. (genitiv)      k-ogo               č-ego              
3.p. (dativ)        k-omu               č-emu              
4.p. (akuzativ)     k-ogo               što/čo             
5.p. (vokativ)      ----                ----               
6.p. (lokal)        k-om                č-em               
7.p. (instrumental) k-iem               č-im               

Specijalni pytatielni zaimeniky KTO, ŠTO/ČO imajut samo jedninu (KTO = tv'rdy vzor, ŠTO=mekky vzor) i imajut samo jedin tvar za vsi rody (m+f+n).


pytatielny zaimenik KTORY-KTORA-KTORE, JAKY-JAKA-JAKE

KTORY-KTORA-KTORE   mekky univerzalny vzor klonienija                          
JAKY-JAKA-JAKE      mekky univerzalny vzor klonienija                          
                    j.č. (singular)                                            
1.p. (nominativ)    ktory   jaky        ktora   jaka        ktore   jake       
2.p. (genitiv)      ktorego jakego      ktorej  jakej       ktorego jakego     
3.p. (dativ)        ktoremu jakemu      ktorej  jakej       ktoremu jakemu     
4.p. (akuzativ)     ktorego jakego      ktoru   jaku        ktore   jake       
5.p. (vokativ)      ----    ----        ----    ----        ----    ----       
6.p. (lokal)        ktorem  jakem       ktorej  jakej       ktorem  jakem      
7.p. (instrumental) ktorim  jakim       ktorej  jakej       ktorim  jakim      

Zaimenik KTORY-KTORA-KTORE imaje synomymum KOJ-KOJA-KOJE (ktorego=kojego, ...).

S pomoštij počatkov ni-, nie-, in-, ta-, vs- možeme tvoriti zaimeniky jako napr.
  • niejaky (anybody, somebody),
  • nijaky (nobody),
  • inaky (other, another, another kind of),
  • taky (such a, this kind of),
  • vsjaky (each, everybody, everyone, whatever).

razlika medžu KTORY-KTO i JAKY-ŠTO

Zaimenik KTORY-KTORA-KTORE jest semantično identičny s zaimenikom KTO.
Zaimenik
ŠTO/ČO jest semantično identičny s zaimenikom JAKY-JAKA-JAKE.

Jih raznica jest samo v tom, že KTORY, JAKY jest na grammatičnej poziciji priložnika, i KTO, ŠTO/ČO jest na grammatičnej poziciji imenika.


otnosny zaimenik v podrednih izrečenijah IŽE, JEMUŽE, ...

Vsi lični zaimeniky možut byti transformovani na otnosni, ako li imajut zakončenie -že (napr. jemu-že, čemu-že, taky-že, ...). No po vzoru staroslovienskego jazyka imajut prednost zaimeniky sotvorieni iz ON-ONA-ONO, ktori imajut v nominativu specialny univerzalny tvar iže:

                    j.č. (singular)                                            
1.p. (nominativ)    iže                 iže                 iže                
2.p. (genitiv)      jego-že, njego-že   jej-že, njej-že     jego-že, njego-že  
3.p. (dativ)        jemu-že, njemu-že   jej-že, njej-že     jemu-že, njemu-že  
4.p. (akuzativ)     jego-že, je-že      ju-že               je-že              
5.p. (vokativ)      ----                ----                ----               
6.p. (lokal)        njem-že             njej-že             njem-že            
7.p. (instrumental) njim-že             njej-že             njim-že            
                    mn.č. (plural)                                             
1.p. (nominativ)                        iže                                    
2.p. (genitiv)                          jih-že, njih-že                        
3.p. (dativ)                            jim-že, njim-že                        
4.p. (akuzativ)                         je-že                                  
5.p. (vokativ)                          ----                                   
6.p. (lokal)                            njih-že                                
7.p. (instrumental)                     njimi-že                               
                    dv.č. (dual)                                               
1.p. (nominativ)                        iže                                    
2.p. (genitiv)                          ju-že                                  
3.p. (dativ)                            jima-že, njima-že                      
4.p. (akuzativ)                         je-že                                  
5.p. (vokativ)                          ----                                   
6.p. (lokal)                            nju-že                                 
7.p. (instrumental)                     njima-že                               


razlika medžu otnosnima zaimenikama v podrednih izrečenijah IŽE i KTORY

Mnogim ljudim jesta KTORY i IŽE ekvivalentne. Navyše, mnogi moderni slovienski jezyky staroslovienske IŽE ne znajut. Ne jest nijaky problem koristienija samo zaimenika KTORY. No kto hoče, može znati malu semantičnu razliku:
  1. KTORY konstruuje podredne izrečenije, kdie subjekt ne znajeme i definujeme jego s pomočju texta tutogo podrednego izrečenija.
    napr. "Bieše u vas niejaky človiek, ktory ... "

  2. IŽE konstruuje podredne izrečenije, kdie subjekt jest znajemy i my hočeme podrobno govoriti o jednem jego atributu iz mnogih, ktore tutoj subjekt imaje.
    napr. "Otče naš, iže jesi na nebesah."