principy grammatiky priložnikov Komparaciju tvori 2.p. (genitiv) i može byti s predlogom ot:
zakončenija priložnikov Vsi novoslovienski priložniky imajut samo jedin mekky vzor za klonienije ot zaimenika SEJ-SA-SE, i ako alternativa možut imati tv'rdy vzor TOJ-TA-TO. Množina i dvojina jesta rovne za vsim rodam (mužskemu, ženskemu i srednemu). Mužsky rod v nominativu jedniny jest -y. napr. toj dobry, dobr-ego, dobr-emu, dobr-ego, ... , (možna alternativa koristienijem tv'rdego vzora TOJ-TA-TO: dobr-ogo, dobr-omu, ...) ta dobra, dobr-ej, dobr-ej, dobr-u, ... , to dobre, dobr-ego, dobr-emu, dobr-e, ... . toj sviežy, sviež-ego, sviež-emu, sviež-ego, ... , ta svieža, sviež-ej, sviež-ej, sviež-u, ... , to svieže, sviež-ego, sviež-emu, sviež-e, ... . Novosloviensky jezyk imaje samo jedin mekky vzor (ot miestoimen SEJ-SA-SE) i varijantny tv'rdy vzor (TOJ-TA-TO) za klonienie priložnikov. Jest rovno, ako li to sut imena v nominativu -y/-i, -a, -e, ili -, -a, -o. napr. jako jednina: 1.p. (nominativ) dobr-y dobr-a dobr-e 2.p. (genitiv) dobr-ego dobr-ej dobr-ego 3.p. (dativ) dobr-emu dobr-ej dobr-emu 4.p. (akuzativ) dobr-y, -ego dobr-u dobr-e 5.p. (vokativ) dobr-y dobr-a dobr-e 6.p. (lokal) dobr-em dobr-ej dobr-em 7.p. (instrumental) dobr-im dobr-ej dobr-im 1.p. (nominativ) sviež-y sviež-a sviež-e 2.p. (genitiv) sviež-ego sviež-ej sviež-ego 3.p. (dativ) sviež-emu sviež-ej sviež-emu 4.p. (akuzativ) sviež-y, -ego sviež-u sviež-e 5.p. (vokativ) sviež-y sviež-a sviež-e 6.p. (lokal) sviež-em sviež-ej sviež-em 7.p. (instrumental) sviež-im sviež-ej sviež-im 1.p. (nominativ) petrov- petrov-a petrov-o 2.p. (genitiv) petrov-ego petrov-ej petrov-ego 3.p. (dativ) petrov-emu petrov-ej petrov-emu 4.p. (akuzativ) petrov- , -ego petrov-u petrov-o 5.p. (vokativ) petrov- petrov-a petrov-o 6.p. (lokal) petrov-em petrov-ej petrov-em 7.p. (instrumental) petrov-im petrov-ej petrov-іm gradacija (pozitiv, komparativ, superlativ) Novosloviensky jezyk imaje dvie formie gradacije. P‘rva forma, jiže može palatizovati tv‘rdi s‘glasni, jest:
napr. Az jesm bogatejšy (ot) tebe. Polska jest bolša krajina (ot) Čehije. Identifikaciju jednego člena iz gruppy tvori superlativ s 2.p. (genitiv) s predlogom iz: napr. Rossija jest najbolša d‘ržava iz vsih slovienskih krajin. Augmentiv Augmentiv jest specijalna forma pozitiva (naj+pozitiv), jiže umnožuje svojstvo bez komparacije. Napr. najuvažimy gospodi! najčitajema kniga. Tvorienije iz drugih slov napr. S‘rb/s‘rbsky, Grek/grečsky (zakončenije -sky,-ska,-ske palatizuje k->č, h->š, g->ž) |